Mateja Čotar, generálna riaditeľka onkológie a Country Prezidentka spoločnosti Novartis Slovakia hovorí, ako sa slovenskej pobočke podarilo udržať dobré výsledky v turbulentných časoch, aká je úloha lídrov v ťažkých situáciách a ako pomôcť zamestnancom udržať pracovný aj rodinný život v rovnováhe a pritom nezanedbať duševné zdravie.
Posledné mesiace sa pozornosť celého sveta upiera na farmaceutický priemysel v nádeji, že sa čoskoro objaví účinná liečba alebo vakcína proti COVID-19. Mnohé odvetvia zažívajú ťažké časy. Ako sa zmenil život v Novartise?
Nesmierne. Museli sme prehodnotiť, ako budeme ďalej fungovať. V marci sme opustili kancelárie a prešli na prácu z domu. Bolo to únavné, mnohým doma pribudli nové roly a povinnosti. Museli zvládať starostlivosť o rodinu, nahrádzať deťom školu, vymýšľať im aktivity a popritom sa sústrediť na prácu a všetky výzvy. Vtedy sme si uvedomili, že musíme ľudí nechať nájsť si vlastný pracovný rytmus a umožniť im pracovať vtedy, keď môžu. Hoci aj zavčas ráno, alebo neskoro večer, keď deti spia. Nové prostredie si vyžaduje nový prístup.
Aký prístup ste zvolili?
Prišli sme na to, že musíme ľudí naučiť hovoriť “nie”, aby nemuseli mať zbytočne veľa videostretnutí, a tiež aby si vyhradili aj čas mimo obrazovky. Zaviedli sme piatky bez meetingov, aby mal každý svoj vyhradený čas venovať sa naplno individuálnym úlohám. Išlo nám hlavne o to, aby sme v Novartise vytvorili prostredie plné empatie, flexibility a s minimom stresu. Odložili sme všetky hodnotenia aj prípadné rozväzovanie pracovných pomerov. Každý piatok sme tiež komunikovali nové informácie a pokyny, aby boli všetci dostatočne informovaní, pretože nejednoznačnosť a neistota sú stresujúce. Taktiež sme sa snažili ľudí udržať motivovaných a aktívnych prostredníctvom rôznych prednášok alebo online kurzov aj pre členov domácnosti. Všetci sme na začiatku trochu bojovali. Neskôr sme si začali vymieňať tipy a rady, ako si urobiť z domu efektívne pracovisko. Po čase to šlo tak dobre, že nastala opačná situácia. S postupným návratom do kancelárií bolo pre niektorých ťažké zvyknúť si na to, ako veci fungovali “po starom”. Učili sme sa znovu komunikovať a spolupracovať osobne.
Pandémia tiež znamenala pre mnohých oveľa výraznejší zásah do života ako len každodenný home office. Zamestnancom v zložitej rodinnej situácii sme preto poskytli možnosť čerpať 12 dní plateného voľna navyše, aby sa mohli postarať o svojich blízkych. Všetkých sme uistili, že budeme hradiť 100% mzdy v prípade, ak ochorejú. Ak je človek dlho zavretý doma so svojimi problémami, bez kontaktu s inými, na psychickej pohode mu to nepridá. Tým, ktorí sa cítili pod veľkým tlakom sme ponúkli možnosť využiť odborné poradenstvo. Niektorí prežívali a stále prežívajú naozaj ťažké obdobie. V takom prípade skrátka nemôžete očakávať, že to nebude mať vplyv na výkon a preto sme ani netlačili na to, aby zamestnanci striktne dodržiavali stanovené ukazovatele. Naopak, aktuálna situácia nás donútila niektoré aj prehodnotiť.
O téme duševného zdravia, či už na pracovisku alebo mimo neho sa počas pandémie postupne začalo hovoriť otvorenejšie. Myslíte, že by sa tejto téme malo venovať ešte viac pozornosti?
Rozhodne áno. Ak dostanete napríklad zápal pľúc, idete k lekárovi, dostanete antibiotiká, vyliečite sa a nikto sa nad tým nijak zvlášť nepozastavuje, každý vám popraje skoré uzdravenie. Psychický problém alebo choroba je ale stigma. Preto majú ľudia problém o tom hovoriť. Ak zbadáme, že niekto v našom okolí je v takejto situácii, našou úlohou ako lídrov je pomôcť tomuto človeku a dať mu pocítiť, že to je v poriadku. Nie vždy potrebuje človek liečbu, často stačí mať iba možnosť s niekým sa porozprávať. Opäť sa dostávame k tomu, že ak má človek pocit, že sa má na koho obrátiť, bude spokojnejší, bude sa mu viac dariť a jeho výkon bude lepší.
Ako sa vám osvedčil tento prístup. Prejavil sa na výsledkoch?
Môžem povedať, že sme nezaznamenali žiadne výrazné zhoršenie doterajších výsledkov, v niečom sme si dokonca polepšili. Aj náš “cultural temperature check” ukázal, že ľudia cítili dostatok dôvery a podávali dobrý výkon, nezneužili to.
Hovorí sa, že ťažké časy robia lídrov. Súhlasíte?
Čiastočne áno. Všetci sme hlavne ľudia. Myslím si skôr, že turbulentné časy ako tieto naplno odhalia existujúce líderské schopnosti a preveria vhodnosť konkrétneho štýlu vedenia. U nás v Novartise to nebolo o kontrole a neustálom dozore, kto je koľko hodín za počítačom. Snažili sme sa reflektovať na to, ako sa ľudia cítia, čo ich brzdí a či majú všetko potrebné na to, aby mohli plnohodnotne fungovať. Ten, kto je spokojný, podáva dobrý výkon. Myslím si, že viesť ľudí v časoch ako sú tieto, je z kariérneho pohľadu privilégiom. Niečím, čo zažijeme raz za život. Preverí vás to ako profesionála, aj ako človeka a posunie dopredu. V dobrých časoch, keď sú veci predvídateľnejšie a všetci prosperujú, je to oveľa jednoduchšie.